V máji 2007 sme nakrúcali stredometrážny film Ábelov čierny pes. Bol to projekt, aký doteraz na pôde producenta - Vysokej školy múzických umení - nemá obdoby. Predovšetkým preto, lebo sme ho nakrúcali nielen mimo našej krásavice na Dunaji, ale aj mimo drahej to vlasti. Vybrali sme sa do Rumunska, presnejšie do 
českých dedín v rumunskom Banáte, ktoré pred dvesto rokmi osídlili vysťahovalci z Čiech, hľadajúc prácu a lepšie živobytie. Dnes, po vyše roku, môžem povedať, že odísť nakrúcať bakalársky polhodinový film do Rumunska bola najlepšia vec, aká sa nám mohla prihodiť. Okrem toho, že sme našli lokáciu, akej na Slovensku niet, našli sme iných ľudí, čistých, rýdzich, akoby umiesených z akéhosi starého cesta podľa dávno zabudnutého receptu, pracovitých a krásnych. Vycestovali sme v dvoch skupinách v zložení režisér, asistent réžie, producent, asistent produkcie, kameraman, asistent kamery, 
osvetľovači, grip, stavby, maskér, rekvizitár, kostymér, zdravotník, šoféri a piati herci. Strávili sme v Rumunsku osemnásť nezabudnuteľných dní.Vysoká škola múzických umení nám dala na cestu dvadsaťtisíc korún, hoci prezentovaný a katedrou réžie schválený rozpočet bol pol milióna slovenských korún. Napokon sme tieto peniaze v plnej výške dostali od grantového systému MKSR, ale nikdy nezabudneme na pocit, keď nás alma mater vyslala nakrúcať bakalársky film s hotovosťou objemu priemernej mzdy občana Slovenskej republiky. Čo už, situácia na našom školskom filmovom nebi je všeobecne známa. Všetky ostatné peniaze sme si zohnali sami. Úspešne sme oslovili koproducenta, Českú televíziu, ktorá prispela sumou pol milióna českých korún. Okrem toho sme do projektu vložili vlastných dvestotisíc slovenských korún, ktoré už nikdy neuvidíme, ale prežijeme to. Všetko dobre dopadlo, film sme nakrútili, odpremiérovali na MFF Bratislava v Decembri 2006 a do dnešného dňa zinkasoval cenu Kodak za najlepší hraný film na Áčku 2007, prvé miesto na celoštátnej súťaži Cineama 2007 a Tvorivú prémiu Literárneho fondu na výročnom udeľovaní cien IGRIC 2007. Zatiaľ. 
Sme radi, že sme mohli nakrúcať s vynikajúcim slovenským hercom Ivanom Palúchom, ktorý od nás nevzal ani korunu, bol úžasný v každej jednej sekunde, na pľaci aj mimo, milujeme ho a budeme ho ctiť po všetky dni života, nášho aj jeho. Ďakujeme aj Pavlovi Liškovi a jeho manželke. Bolo nám s nimi krásne a veríme, že sa pri spoločnom projekte zídeme opäť. Ďakujeme kameramanovi Petrovi Bencsíkovi. Benjo vošiel do projektu mesiac pred realizáciou, keď nás nechal v štychu Martin Žiaran, ktorý tri dni pred obhliadkami projekt vzdal. Nebyť Benja, film by nikdy nevznikol. Je to neuveriteľne talentovaný a dobrý, dobrý, dobrý človek.
Film Ábelov čierny pes sa stal zlomovým pre mnohých z hlavných tvorcov. Naučil nás zodpovednosti, prinútil nás pracovať v ťažkých podmienkach, zvládnuť stresové situácie ďaleko od domova, komunikovať s inou kultúrou, naučil nás tolerantnosti voči kolegom, dennodenne prítomným.
Sme hlboko presvedčení o tom, že nikto, kto neskúsil nakrúcanie filmu mimo domova, kto nebol "mimo" realitu, na pľaci z ktorého sa nedá ujsť, si nevie predstaviť akým magickým procesom vzniká film. Sme hlboko vďační za každého diváka. Zostávame s vďakou, pokorou a úctou a s veľkým Pánboh zaplať všetkým ktorí prispeli, materiálne alebo duchovne k vzniku filmu Ábelov čierny pes.
Červený kameň, v kaštieli v Močenku, pri Dóme sv. Martina, a na poliach za penziónom Kamila v Čiernej vode. Film bol nakrúcaný na 16 mm, vo výsledku má 8 minút. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhali a držali palce.
